Ahojte, tak som tu s novým updatom prekladu správy od kayly silvestorm, autorky poviedky Kiežby som to bol vedel. Túto správu uverejnila ako poslednú kapitolu ku poviedke.:
Drahí čitatelia,
obávam sa, že tento update nie je nová kapitola a viem, že z toho budete sklamaní. Rovnako ako vy nenávidím keď autori nedokončia svoje poviedky a stratia sa z povrchu zemského a tak som sa rozhodla, že vám vysvetlím prečo som sem za posledné mesiace veľa nepridala a prečo sa to v najbližšej dobe nezlepší.
V skratke: môj manžel má rakovinu. Nádej na zlepšenie či vôbec prežitie je mizivá a aj keď mu lieky pomáhajú zvládať bolesť a ostatné symptómy, lekári mu viac nemôžu pomôcť.
Tí z vás, ktorí prišli o rodinu alebo o blízkych viete ako sa v tejto chvíli cítim a tí, ktorí ste mali šťastie a nič podobné sa vám neprihodilo: z celého srdca dúfam, že to tak zostane. Robím čo môžem aby som mu pomohla, a aby som sa o neho postarala, ale je to namáhavé a okrem toho mi na moje záujmy nezostáva mnoho času ani síl. A keď si čas nájdem, snažím sa oddýchnuť si a myslieť na niečo iné.
Napriek tomu, že písanie mi pomáha v oboch, Kiežby som to bol vedel opisuje témy a pocity, ktoré mi teraz neuľavia. Už niekoľkokrát som začala písať ďalšiu kapitolu, no vždy som musela prestať, pretože som cez slzy nevidela obrazovku. To znamená, že sa tejto poviedke v blízkej budúcnosti venovať nebudem, aj keď veľmi túžim po tom aby som dokončila poviedku, ktorá bola pre mňa i pre vás veľmi dôležitá.
Toto neznamená, že poviedku navždy opúšťam. Mám množstvo poznámok a presne viem, kam v nej smerujem a jedného dňa ju URČITE dokončím. Keď to nebude toľko bolieť.
Možno si v najbližších týždňoch nájdem čas aby som napísala niečo iné, čosi veselé alebo akčné. Ale veľmi s tým nepočítajte a nebojte sa o mňa. A prosím vás, nepíšte mi nahnevané komenty s tým, že chcete aby som napísala ďalšiu kapitolu, pretože verte mi, v lepšom svete by som ju určite napísala.
Ďakujem vám že všetky milé slová a priania a za vaše motlitby. Neviete si predstaviť čo pre mňa znamenajú.
Prajem vám všetko dobré,
Kayly
Pred rokom uverejnila Kayly novú správu:
Môj manžel zomrel pred dvomi mesiacmi. Všetko je teraz ťažké. Ale, ako vždy, písanie pomáha.
Neviem kedy budem písať pravidelne - kvôli dôvodom ktoré som uviedla je stále náročné písať nové kapitoly k tejto poviedke. Ale pracujem na tom a dúfam, že sa k vám v blízkej budúcnosti vrátim.
Pred niekoľkými dňami som kayly poslala správu kde som jej za mňa i za vás všetkých poďakovala za nádhernú poviedku a priložila som k nej niektoré z vašich komentárov. Verím, že sa z nich poteší a týmto by som vám aj ja chcela poďakovať za vašu trpezlivosť a vďačné komentíky. Ďakujeme, kayly a iisis
já jsem pro překlad 







, ale jsem ráda, že chápeš i ty nás a beru tě za slovo, že se k překládání pro nás "negramoty" vrátíš. Jsem u tebe i fb, takže, ikdyž sem už chodím zřídka
určitě tě neztratím ze zřetele
Poslední komentáře
05.03.2012 16:59: Nevím, zda jsem v této chvíli schopna něco napsat. Mám úplně mokré oči. Ví, jak je to těžké o někoho přijít a nikdy bych to nikomu nepřála. Také jsme bojovali, ale sestra odešla v prosinci...leukémie. Asi se nikdy neprobudím z té bolesti (rozumějte, rodiče se otočili zády a já se o ni starala, bydlela s náma vysokoškolákama na privátu, ak jsem u ní seděla v nemocnici). Byly jsme prostě jako dvojčata a když to vypadalo slibně, najednou se to rapidně zhoršilo. Psát v téhle situaci je těžké, mívám skvrny po papíře. Děkuji kayly za všechny kapitoly, které jsem mohla přečíst, užít si je a strávit s tím prázdné hodiny (našla jsem tě nedávno). Přeji jí už do života jen a jen to dobré. Doufám, že se někdy sejdeme u dalších kapitol.26.02.2012 21:01: Preji mnoho sily a preji uprimnou soustrast! Zazila jsem bolest ze ztraty, nic se ji nevyrovna.
25.02.2012 14:36: Presne viem ako sa cítiš a čím prechádzaš, prežila som totiž to isté tri roky sme sa trápili s rakovinou a nakoniec sme tiež prehrali, manžel zomrel v novembri 2011. Spamätať sa z toho potrvá asi ešte veľmi dlho. Preto ti želám aby si znovu našla zmysel života a prežila opäť aj pekné chvíle. Tak ako tebe možno pomáha písanie mne pomáha čítanie poviedok a som vďačná každému kto ich píše a preto ďakujem aj tebe. Píš, vykrič si písaním svoj žiaľ. Ďakujem Vám dievčatá za to, že aj pri vašich poviedkach môžem občas zabudnúť na svoje trápenie a tebe Kayly prajem aby sa vo tvom živote objavovali už len krásne momenty.
22.02.2012 11:29: :( nemam co napisat. slova na to proste neexistuju. nech sa snazim ako sa snazim tak nedokazem slovami proste dostatocne vyjadrit smutok nad podobnou situaciou.